
Prečo praskajú paradajky v horúčave a ako tomu zabrániť
Popraskané paradajky nespôsobuje choroba, ale nerovnomerné zalievanie v horúčave. Poradíme, ako zalievať a mulčovať, aby si úroda zachovala celé plody.
Popraskané paradajky poznajú vari všetci, čo si ich pestujú na záhrade, balkóne či v skleníku. V auguste, keď striedajú horúčavy a prehánky, je problém najčastejší. Príčina nie je choroba ani škodca, ale nesprávny rytmus zalievania. Dá sa to pomerne ľahko opraviť, ak viete, čo presne sa v plode deje.
Prečo paradajky praskajú
Šupka paradajky rastie pomalšie ako dužina. Keď je pôda dlho suchá a rastlina potom dostane naraz veľa vody (dážď alebo poriadna zálievka), korene ju nasajú rýchlo a dužina napučí. Šupka to nestihne a praskne, najčastejšie v kruhu okolo stopky. Rovnaký efekt spôsobí aj kolísanie teplôt medzi horúcim dňom a chladnejšou nocou.
Najviac náchylné sú:
- cherry a koktailové paradajky - majú tenšiu šupku,
- veľkoplodé mäsité odrody ako Beefsteak,
- plody, ktoré sú tesne pred dozretím a majú najviac šťavy.
Praskliny sú väčšinou len kozmetický problém, plod sa dá zjesť alebo spracovať. Riziko je v tom, že cez otvorenú šupku sa dostávajú dnu huby a baktérie a plod potom rýchlo hnije.
Popraskanú šupku si niekedy záhradkári pomýlia s takzvanou vrcholovou hnilobou (blossom end rot), pri ktorej sa na spodnej časti plodu, oproti stopke, objaví tmavá vpadnutá škvrna. Ide o iný problém, ten spôsobuje nedostatok vápnika v dôsledku nepravidelnej zálievky, riešenie je však rovnaké, teda pravidelný a vyrovnaný prísun vody. Ak sa škvrna objavuje opakovane aj pri pravidelnej zálievke, pomôže prihnojenie vápenatým hnojivom priamo do pôdy pri koreňoch.
Ako zalievať v horúčave, aby paradajky nepraskali
Základné pravidlo je pravidelnosť, nie objem naraz. Rastlina potrebuje stály prísun vlahy, nie striedanie sucha a záplavy.
- Zalievajte 2 až 3 krát týždenne, vždy poriadne, radšej menej krát a dôkladnejšie ako každý deň málo.
- Počítajte s približne 2 až 3 litrami vody na jednu rastlinu pri teplotách nad 28 °C, pri menších rastlinách v kvetináči stačí menej.
- Zalievajte skoro ráno, do 8. hodiny. Voda sa stihne vsiaknuť k koreňom skôr, než ju odparí slnko, a listy do večera oschnú, čo znižuje riziko plesní.
- Lejte priamo k stonke, nie na listy a plody. Mokré listy v kombinácii s horúčavou zvyšujú riziko plesní a spálenín.
- Ak máte možnosť, prejdite na kvapkovú závlahu. Dodáva vodu pomaly a rovnomerne, presne to, čo paradajky pri praskaní potrebujú. Sady na kvapkové zavlažovanie pre pár rastlín aj celý záhon bežne nájdete v predajni GardenPluss v Púchove.
Mulčovanie ako poistka proti výkyvom vlahy
Mulč je pri paradajkách jedna z najúčinnejších a najlacnejších prevencií. Vrstva 5 až 7 cm slamy, pokosenej trávy (dobre preschnutej) alebo kôry okolo stonky:
- spomalí odparovanie vody z pôdy aj o polovicu,
- vyrovnáva teplotu pôdy medzi dňom a nocou,
- obmedzí rast burín, ktoré by rastlinám brali vodu.
Mulčujte až keď je pôda dostatočne prehriata a vlhká, teda po poriadnom zálievke. Mulč rozprestrite v okruhu 20 až 30 cm od stonky, priamo k stonke ho nedávajte, aby sa pri vlhku nezačala zapárať.
V obmedzenom priestore koreňov, teda v kvetináči, vreci alebo skleníku, je problém s praskaním väčší, pretože substrát vysychá oveľa rýchlejšie ako záhradná pôda. Kvetináč s objemom 10 litrov v horúčave nad 30 °C dokáže vyschnúť aj za jeden deň. V kvetináčoch a vreciach preto zalievajte denne, ideálne ráno aj neskoro popoludní, ak je substrát na povrchu úplne suchý, a používajte nádoby s odtokovým otvorom, aby prebytočná voda nestála pri koreňoch. V skleníku alebo fóliovníku počas horúčav vetrajte ráno aj večer, vysoká teplota vzduchu zrýchľuje odparovanie vody a zvyšuje výkyvy vlahy. Paradajky pri južnej stene domu potrebujú vďaka odrazenému teplu vody približne o tretinu viac ako rovnaká rastlina na voľnom priestranstve.
Výber odrôd, ktoré praskajú menej
Ak vás praskanie trápi každý rok, oplatí sa pri budúcej sezóne siahnuť po odrodách s hrubšou a pružnejšou šupkou. Medzi menej náchylné patria napríklad Roma, San Marzano a ďalšie podlhovasté "prekladové" typy určené na spracovanie, ktoré majú vo všeobecnosti pevnejšiu šupku ako veľkoplodé šalátové odrody. Pri cherry paradajkách hľadajte na obale semien alebo sadeníc priamo označenie odolnosti voči praskaniu (v katalógoch často "crack resistant" alebo "odolná voči praskaniu").
Čo robiť s popraskanými plodmi
Ak vám napriek starostlivosti niekoľko plodov popraská, nie je dôvod na paniku:
- Popraskané paradajky zberajte čo najskôr, aj keď ešte nie sú úplne dozreté. Necháte ich dozrieť na okennom parapete v tieni.
- Nenechávajte ich visieť na rastline dlho, sú vstupnou bránou pre hnilobu, ktorá sa môže preniesť aj na susedné plody.
- Plody s väčšou prasklinou skontrolujte, či nezačínajú mäknúť alebo plesnivieť, a takéto vyraďte.
- Zdravé popraskané kusy pokojne spracujte, na pretlak, omáčku alebo do pretlaku na zaváranie, tepelná úprava prípadné riziko odstráni.
Zhrnutie
- Praskanie spôsobuje nerovnomerné zalievanie, nie choroba.
- Zalievajte pravidelne, 2 až 3 krát týždenne, ráno a priamo k stonke.
- Mulčujte, aby sa vlhkosť v pôde udržala dlhšie a rovnomernejšie.
- Pri výbere nových odrôd zvážte typy s hrubšou šupkou.
- Popraskané plody zbierajte hneď a spracujte alebo nechajte dozrieť v tieni.
Kto nemá čas riešiť zálievku každý deň ručne, oplatí sa investovať do jednoduchého závlahového časovača alebo kvapkovej hadice, obe sa dajú kúpiť aj v GardenPluss. Za pár týždňov horúceho leta sa táto investícia väčšinou vráti v podobe zdravšej a väčšej úrody.